Zámok Villandry a záhony vášnivej lásky

Čo je vlastne vo Villandry také výnimočné ? Oživuje spomienky na francúzsku renesančnú záhradu, spájajúcu geometrickú strohosť stredovekých kláštorných záhrad s kvetmi, fontánkami a altánkami záhrad talianskych. Voňali v nich ruže a zelenina z Ameriky, ktorú sa báli jesť a pestovali ju len na ozdobu.

Zámok Villandry pribudol do rodiny veľkých renesančných zámkov na Loire ako posledný. V roku 1536 si ho postavil pre seba Jean le Breton, minister financií Františka Prvého popri stavbe kráľovského zámku Chambord. Aby mu to prešlo, stále tvrdil, že patrí kráľovi.

Janko Bretónsky kvôli stavbe zrovnal zo zemou starú pevnosť z 12. storočia, v ktorej v roku 1189 podpísali mier z Colombiers (starý názov Villandry) anglický kráľ Henri II. Plantagenet a francúzsky Philippe Auguste. Francúzsko prehralo Normandiu, Bretónsko, Akvitániu, Poitou, Anjou, Maine a Touraine.

Zostala z nej len opevnená veža, donjon. Je z nej skvelý výhľad na záhrady.

Markízovi de Castellane, veľvyslancovi Ľudovíta XV a majiteľovi zámku od roku 1754 bolo smutno za rodným Provensálskom. Vyhodil okná a nahradil ich dverami rovno do záhrady, vymaľoval miestnosti na optimisticky terakotovo červeno a v jedálni zurčala mini fontána.

V 19. storočí záhrady zanikli. Nový anglický majiteľ mal radšej trávu. Chcel mať výhľad na anglický park.

V roku 1906 si kaštieľ kúpil španielsky lekár Joachim Carvallo. Vzal si do hlavy, že oživí renesančné záhrady podľa archívnych nákresov. Natoľko ho to pohltilo, že opustil sľubnú vedeckú kariéru v tíme profesora Charlesa Richeta, a tak o 7 rokov nedostal Nobelovu cenu.

Zaujala ma vaňa jeho americkej manželky. Stojí v jej spálni za paravánom. Zvrchu bola celá cnostne zakrytá bambusovým krytom s dierkami na dolievanie horúcej vody. Vykúkať mohla len hlava.

V jednej z komnát je maurský strop z 15. storočia. V Európe existujú také len tri. Carvallo ho zachránil pred zničením, keď majiteľ zámku v Španielsku dostal chuť na niečo modernejšie. Kúpil ho a potom celý rok skladal z vyše tritisíc kúskov. To bolo puzzle !

A vôbec, on rád zachraňoval. Aby zachránil chátrajúce stavby, ktorým hrozili hromadné demolácie, založil v roku 1924 spoločnosť „Historické budovy“ a požiadal štát o dotácie. Členovia, majitelia hradov a zámkov po prvý raz v histórii otvorili svoje dvere pre platených návštevníkov, aby získali aj ďalšie zdroje na ich financovanie.

Čo je vlastne vo Villandry také výnimočné ?

Oživujú spomienky na francúzsku renesančnú záhradu 16. storočia, opísanú v knihách architekta Jacquesa Androueta du Cerceau, spájajúcu geometrickú strohosť stredovekých kláštorných záhrad s kvetmi, fontánkami a altánkami záhrad talianskych. Voňali v nich ruže a zelenina z Ameriky, ktorú sa báli jesť a pestovali ju len na ozdobu.

Stredoveké kláštorné záhrady z okrasných kvetov povoľovali len ruže. Všetko ostatné muselo prinášať len úžitok. Zelenina, ovocie, bylinky a ovocné stromy. Aby sa čo najviac využil každý kúsok pôdy, boli vysadené do geometricky presných hriadok. Tu ich nájdeme farebne zladené a ozdobne povysádzané do ornamentálnych obrazov. Kto by však odolal pokušeniu nemať tam aj iné kvety ?

O záhrady v rozlohe 4 ha sa celoročne stará 9 záhradníkov. Vysadia 85 tisíc priesad zeleniny a 125 tisíc priesad kvetov, z toho polovicu si dopestujú. Zloženie hriadok menia každé tri roky. Zeleninu, kvety a bylinky vysádzajú dvakrát ročne. Jarné od marca do júna a letné od júna do novembra.

Kvety zdobia zámocké izby a džemy a prírodné bylinkové esencie a toaletné vody si môžete kúpiť v malom zámockom obchodíku. Mne sa páčila najviac tie osviežujúce. Verbenová a grepovo citrónová.

Prvá záhrada je ozdobná. Jej prvé štyri štvorcové hriadky symbolizujú lásku.

To je ale prekvapenie ! Nie sme náhodou vo Francúzsku ?

Nežná láska spája naše srdcia teplými ružovými plamienkami lásky.

Vášnivá láska rozbíja naše srdcia rozžeravené do purpurova na márne kúsky.

Sklamaná láska sa skrýva za ružovými vejármi nestálych neverných žien.

Tragická láska je ako ostrie dýky a meča, ktorými sa v súbojoch prelieva tmavočervená krv sokov v láske.

Na ďalších troch hriadkach je biela ľalia, francúzsky kráľovský znak pre žezlo medzi tromi krížmi. Maltézskym, Languedockým a Baskickým.

Ďalšie štyri sú venované hudbe. Zabrnkajme svojej milovanej / milovanému na lýru a harfu pri dvojramennom svietniku, osvetľujúcom partitúru.

Pýche zámku, zeleninovým záhradám patrí 9 záhonov. Mňa najviac očarili nežné bielomodré a sýtopurpurové strapaté hlávky ozdobných malých kapustičiek s poetickým názvami Biely štít a Purpurová holubica. Okrem nich pestujú aj ďalšie tri farebné odtiene. Red Bor, Lectro a Norma.

Svieža zeleninová vôňa sa šíri záhradami hneď zrána. Ach, a tie pestré farebné kontrasty !

Drobné žlté, zelené, červené, štipľavé i sladké papričky, čierna reďkovka, červené okrúhle, podlhovasté i strapcové paradajky, žlté a zelené tekvičky, oranžové dyne, tmavozelený zeler a kučeravý kel, fialové baklažány, ružové begónie, hnedé hrušky a červená cvikľa.

Nenájdete tam však zemiaky. Prečo ? No predsa ešte trčali v Amerike.

V bylinkových záhradách za parkom a jazierkom v tvare zrkadla Ľudovíta XIV. rastie bazalka, šalvia, fenykel, rozmarín, 7 druhov mäty, cesnak, cibuľa a tymián.

Sedím na zábradlí pri voňavých ružiach, hompáľam nohami a usmievam sa pri predstave, ako im kráľ Miroslav brnká na gitarovej lutne a neúnavne vyspevuje: Rozvíjej se, poupátko ...