Zámok Blois, kabinet s jedmi a kredenc II.

Catherine de Médicis patrí medzi najkontroverznejšie osobnosti Renesancie. Pri jej mene uznanie kráča ruka v ruke s nenávisťou. Historici sa dodnes dohadujú, čo z jej démonicko čiernej legendy je pravda a čo nie.

Drobná, nie veľmi atraktívna žena s veľkými ústami a mierne vypúlenými očami akoby pradedkovi Lorenzovi il Magnificovi z oka vypadla. 

Zbožňuje šperky, dobré jedlo a veľkoryso podporuje umenie – literatúru, sochárstvo, maliarstvo, divadlo.

Uvádza na francúzsky dvor taliansku novinku - baletné predstavenia hýriace nádhernými kulisami a luxusnými kostýmami.

Súperenie jej kuchárov s domácimi vnáša do francúzskej kuchyne nové rafinovanejšie recepty.

Ako žena posadnutá mocou neváha upísať diablovi aj vlastnú dušu.

Nezastavuje sa pred ničím. Nekompromisná katolíčka, vychovávaná pápežom, no oddáva sa čiernej mágii a verí Nostradamovým veštbám.

Keď nemôže desať rokov otehotnieť a hrozí jej rozvod, skúša všetky možné bosorácke rady. Dáva si obklady z kravského hnoja, prášku z jeleních parohov a pije moč mulice.

No zo svojich desiatich detí miluje len jediné, štvrtého syna Henriho III.

Posledné dievčatá - dvojičky ju pri pôrode skoro zabijú. Aby jej zachránil život, chirurg jedno dieťa rozrezáva napoly.

Ako luxusná bordel mama si omotávala politických protivníkov okolo prsta tým, že im pchá do postele krásne ženy – špiónky zo svojej vychýrenej eskadróny dvorných dám.

Neposlušných chladokrvne posiela na onen svet jedom, osobne namiešaným vo svojom tajnom kabinete.

Z arzénu, diamantového prášku, extraktu mŕtvych rýb alebo minerálov a byliniek zo Starého i Nového sveta. Pokusnými králikmi sú chudobní a chorí. Podrobne si zapisuje účinky.

Zvedavo si prezerám ten chýrny, hrôzu naháňajúci kabinet s tajnými dvierkami, dômyselne ciky caky ukrytými za odhora dolu maľovanými skrinkami.

Aby sa doň nezatúlali nepovolaní, vchádzalo sa doň z jej spálne a kaplnky.

Predstavujem si ten denný zvrhlý rituál, dlhoročnými florentskými rodinnými tradíciami odchovanej nadšeno ochotníckej talentovanej chemičky.

Predtým, ako namiešala nejaký jedovatý lekvár, od ktorého sa výstražne verejne zomieralo v hrozných bolestiach alebo bleskovo nenápadne potichu v súkromí, pomodlila sa za svoj úspech.

Otestovaný nový jed posiela obetiam ako darček. V látke luxusných rukavíc alebo v stránkach prekrásne ilustrovanej knihy.

Do jedla a vína ho pridáva len tým hazardérom, ktorí ešte nemajú vlastného ochutnávača.

Ten jedlo otestuje na sebe a zamkne do kredenca (crédence), aby sa k nemu nikto nedostal. Keď zostane nažive aj po tých pár hodinách hrôzostrašného čakania, jedlo ponúknu pánovi.

Macchiavelli by mal z jej pragmaticko cynicko nemorálneho správania radosť. Účel - fungujúci silný štát na čele s rodom Valois - predsa svätí prostriedky.