Florencia, Catherine de Medicis a zámok Louvre

Na prvý pohľad by sa zdalo, že trinástka bola pre Catherine šťastným číslom. Pochádzala z významnej a bohatej bankárskej rodiny, ktorá s malými prestávkami vládla vo Florencii takmer tristo rokov. Vydala sa za fancúzskeho kráľa a porodila troch kráľov a dve kráľovné.

Caterina Maria Romola di Lorenzo de Medici sa narodila 13. apríla 1519.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že trinástka bola jej šťastným číslom. Pochádzala z významnej a bohatej obchodnícko - bankárskej rodiny, ktorá s malými prestávkami vládla vo Florencii takmer tristo rokov (1434 – 1737).

Bola jediným legitímnym dieťaťom Lorenza II. de Medici a Madeleine de la Tour d'Auvergne, sesternice francúzskeho kráľa Françoisa I.

Mala nevlastného brata, o deväť rokov staršieho Alexandra. Jeho mamou bola mauretánsko -  maurská otrokyňa z Andalúzie.

Vydala sa za kráľa a bola matkou troch kráľov a dvoch kráľovien.

No čože to vykukuje spod ideálne šťastných, luxusne čipkovaných spodničiek ?

Ani nie mesiac po narodení stratila oboch rodičov. Mama ju opúšťa po pätnástich dňoch a tato po ďalších šiestich.

Pritúli ju babička Alfonsina Orsini. No aj tá o rok zomiera a ona putuje k tete Clarisse Strozzi.

Ako desaťročnú ju vydesia na smrť, keď počas obliehania Florencie sa stáva rukojemníčkou, vyhrážajú  sa jej obesením a na somárovi ju za zúrivého revu vodia ulicami rozzúrení obrancovia republiky.

Vojsko strýka Giulia di Giuliana, pápeža Klementa VII. ju oslobodí a skryje v kláštore. Uteká do Ríma prezlečená za mníšku a zostáva u neho až do svojho vydaja.

Zdá sa, že práve tu je možné hľadať príčiny jej neľútostného prístupu k vzbúrencom.

Keď má 14 rokov, strýko jej nájde skvelého ženícha Henri Orléanskeho, druhorodeného francúzskeho následníka trónu.

Ona sa zaľúbi, no rovnako mladý manžel ju nemiluje.

Nevie ani slovo po francúzsky a aj keď sa to naučí, celý život sa nezbaví tvrdého talianskeho prízvuku, ktorým fajnovým Francúzom poriadne píli uši.

O rok vplyvný strýko zomiera a ona sa dostáva na kráľovskom dvore do izolácie. Otvorene jej vyhadzujú na oči, že je len dcérou obchodníka.

Keďže nemá deti, kým kráľ si už jedno nemanželské stihol zadovážiť, začnú rozprávať o rozvode.

Ako sedemnásťročnú ju korunujú za kráľovnú po prekvapivo náhlej smrti manželovho staršieho brata.

Vytúženého syna Françoisa II. porodí až po desiatich rokoch manželstva. Potom ju už nič nevie zastaviť. Počas dvanástich rokov porodí ešte štyroch synov a päť dcér.

Po komplikovanom a tragickom pôrode dvojičiek Jeanne a Victoire lekár odporučí manželovi, aby už nemala deti. Ten celý naradostený do jej spálne už nevkročí.

Catherine nedokáže rovnako vrúcne milovať všetky svoje deti. Jej miláčikom, "svetlom jej očí" je štvrtý syn, Henri III.

Keď sa výchovy detí ujme manželova favoritka Diane de Poitiers, ktorú verejne posmešne nazýva "kráľova štetka", žiarli na ňu ešte viac.

Zmysel života nachádza mimo rodiny. Zachutí jej pocit moci. Veľkoryso podporuje rozkvet umenia ako pradedko, Lorenzo Nádherný.

Dokončí renesančnú prestavbu zámku Louvre, založí Tuilerijské záhrady a ulicu Champs Elysées.