Meč z Toleda, tajný sen každého kráľa

Meče z Toleda sú pre svoju výnimočnosť vyhľadávané už stáročia. Snúbi sa v nich výnimočná tvrdosť a mačacia pružnosť. Tradícia im pripisuje neporaziteľnosť. Dokonale vypracované meče túžia vlastniť ako ozdobu svojich zbierok všetci králi Európy, Arábie a Ázie.

Šable začali kuť iberskí majstri kováči asi pred dvetisíc päťsto rokmi. Silu úderu zvyšoval špeciálny široko kosákovo zakrivený dizajn.

Keď ich chýr dorazí k Hanibalovi do Kartága, vyzbrojí nimi celú svoju armádu, chystajúcu sa na slonoch skratkou cez Alpy preplieskať namyslene expandujúcu Rímsku ríšu.

Rimania prijmú porážku pragmaticky. Zbraňami falcata vyzbroja aj svoje centúrie.

Moslimovia ich vyrovnajú a zoštíhlia na meče s obojstranne nebezpečne ostrou čepeľou, prekrásne vyzdobia rukoväť a pružnosť zdokonalia úzkostlivo utajovanou starobylou perzskou technológiou, vo vnútri ukrytým oceľovým listom.

Výrobné tajomstvo manufaktúr zlomia až chemické analýzy dvadsiateho storočia.

Vykovanie jedinečnej zbrane, pevnej, s vynikajúcimi mechanickými vlastnosťami, si vyžaduje správnu kombináciu tvrdej ocele s vysokým obsahom uhlíka a mäkkej ocele.

Oceľ sa zahrieva v peci na teplotu okolo 800 °C počas presne stanovenej doby.  V staroveku a stredoveku sa majstri kováči na slnečné hodiny nespoliehajú, pretože ak oceľ zahrievajú pridlho, je príliš roztavená; ak prikrátko, je na kovanie pritvrdá.

Mysticky si mrmlú v pravidelnom rytme predpísané siahodlhé žalmy a modlitby. Rozžeravenú oceľ šupnú syčiaco schladiť do vody, tí bohatší bublať do oleja.

Začína nekonečne kovanie. Perfekcionisti ťuknú do čepele aj dvadsaťtisíckrát, kým sú konečne spokojní. Ich dielne stvoria len dva – tri originály ročne.

Tak, a ešte podpis, hrdo vygravírovaný do rukoväte.

Všetci kováči sa pokúšajú imitovať konkurenciu z Toleda. Márne.

Damascénska oceľ je pritvrdá, nie taká pružná. Majstrom kováčom sa nepodarilo zo železa  odstrániť určité minerálne prímesy.

Švédska oceľ je jemná, zahrievaná v peci, vykurovanej lístím, zvieracími parohmi a chlpmi na takmer 900 °C.

Nemecké meče zo Solingenu sú podobne tvrdé a jemné, ukuté z prepletených, rôzne širokých oceľových plátov s rôznym obsahom uhlíka.

Kastílsky rytier Rodrigo Diaz de Vivar si ich obľúbi v službách emira zo Zaragozy. Zachutí mu sloboda, v jedenástom storočí vyženie moslimov z Valencie a stane sa jej pánom. Do dejín i povinného čítania sa zapíše ako El Cid Campeador, Veliteľ Bojovník, národný hrdina Rekonquisty.

Dokonale vypracované meče túžia vlastniť ako ozdobu svojich zbierok všetci králi Európy, Arábie a Ázie. Ich slávu šíri loďstvo obchodníkov, prilepených na päty španielskym a  portugalským misionárom.

Namaškrtia aj japonských daimjó, nezávislých vazalov, ktorým cisár kvôli nekonečným krvavým bitkám zakázal nosiť zbrane. Samurajské dlhé katany a krátke wakizaši z pätnásteho storočia sa na ne podozrivo podobajú.

Prastaré remeslo takmer pochová obľúbenosť nových zbraní, pušiek a pištolí. Milosrdná záchrana pripláva až s turistickým ruchom minulého storočia. Manufaktúry otvoria svoje brány. Zvedavé okále sa idú vyočiť pri kutí mečov, dýk, nádob, zrkadiel, náušníc, príveskov a náramkov z diabolsky čiernej ocele.

A jej filigránskom zdobení žiarivo zlatým dvadsaťštyrikarátovým zlatom maurskými kvetinovými ornamentami alebo iberskými vtáčími motívmi.

Toledské meče slávnych osobností - zdroj záberov: http://www.aceros-de-hispania.com:

1. Meč dona Juana de Austria, generála a veliteľa Svätej ligy, víťaza nad otomanskými Turkami v Lepante (1571)
2. Meč Jaime I. El Conquistadora / Jakuba I. Dobyvateľa, kráľa Aragónie, Malorky a Valencie (1208 - 1276)


3. Meč francúzskeho kráľa Francoisa I. (1494 - 1547)
4. Meč Felipe II., kráľa Španielska, Portugalska, Neapola, Sicílie, Nizozemska, Anglicka a Írska (1527 - 1598)
5. Meč moreplavca, admirála a guvernéra Západných Indií Cristóbala Colóna / Krištofa Kolumba (1451 - 1506)
6. - 7. Meče El Cida (1043 - 1099)
8. Meč viceadmirála, obchodníka s otrokmi, sira Francisa Drake, piráta v službách anglickej kráľovnej Alžbety I. (1540 - 1596)

Pohľad na Toledo (1596 - 1600) - El Greco, Prado