Calvi, Krištof Kolumbus a Cudzinecká légia

Životné a bojové podmienky v Cudzineckej légii boli hororové a straty na životoch vysoké. Začali vlny dezercií, na ktoré velitelia odpovedali neuveriteľne krutým až sadistickým výcvikom disciplíny.

Korzické mestečko Calvi v départmente Haute-Corse bolo osídlené už v neolite pred 7 tisíc rokmi. Ako obchodný prístav ho využívali Feničania i Etruskovia.

V časoch Rímskej ríše už malo strategický význam a strážilo ho 14 centúrií, 14 stočlenných posádok pod velením veteránov. Svoj význam si udržalo niekoľko storočí. Podľa alexandrijského geografa Ptolemaia ešte i pred 1 900 rokmi patrilo medzi najdôležitejšie prístavy ostrova.

V 13. storočí ho obsadila námorná republika Janov a vládla mu 600 rokov.

Jazyk obyvateľov mesta je špecifickou formou korzičtiny. Je koktejlom latinčiny, toskánčiny, janovčiny a nárečia Balagne. Na rozdiel od jazyka obyvateľov mesta Bonifacio, susediaceho so Sardíniou teda nie je ligúrskym nárečím.

Mestečko s 5 200 obyvateľmi žije z turistického ruchu. Stráži si čistotu vôd a ovzdušia a tak jedinou povolenou priemyselnou činnosťou v meste je továreň Zilia na plnenie fliaš horskou vodou.

Hrdo sa hlási ku Krištofovi Kolumbovi a ponúka nám návštevu jeho rodného domu. Že bol Janovčan ? Áno, pretože Calvi vtedy patrilo Janovu.

Symbolom mesta je mohutná citadela, opevnený palác janovských guvernérov. Anglický admirál Nelson prišiel o svoje oko práve počas jej obliehania.

Je z nej nádherný výhľad na záliv. Sedím na hradbách a s pôžitkom si vychutnávam pohľad na najvyššiu horu ostrova Monte Cinto (2 709 m) zahalenú v mrakoch rovno predo mnou.

Kolmo dolu podo mnou špliecha azúrovo tyrkysové more na obrovské balvany pohodené sem tam po pobreží.

Zrazu sa v tom tichu okolo mňa preženie džíp s vojakmi v maskáčoch. Akí sú mladí ! Určite majú len málo viac ako je požadovaný vekový limit 17 a pol roka.

A ešte jeden džíp s veliteľom. No, tak ten zasa spĺňa horný vekový limit 40 rokov. Aha, je čas obeda ! Okná jedálne sú otvorené dokorán a je odtiaľ počuť pokojný rozhovor.

V kasárňach Sampiero, bývalej pevnosti mesta, sídli od roku 1967 Druhý zahraničný pluk parašutistov Cudzineckej légie. Jeho heslo je More Majorum, Podľa veľkých.

Pýtam sa vojaka, hliadkujúceho pred bránou, či si ho môžem odfotiť. Rozmýšľam, či nie je len tak „čistou“ náhodou Slovan. Ruskej národnosti. Usmeje sa na mňa, že áno. Musí byť na podobné žiadosti už zvyknutý, pretože pózuje nezúčastnene ako profesionálny model na móle.

Prichádza starší manželský pár a ja ich prosím, či by nezachytili, ako sa hlásim do kasární a zvoním im tam pred bránou. Usmievajú sa a pýtajú, odkiaľ som. Slovenskom sú prekvapení.

Pán mi ukazuje znak parašutistov, nežne orámovaný bielymi kamienkami dolu pri koreňoch obrovského fikusu v malej predzáhradke pred bránou a hrdo priznáva, že počas druhej svetovej vojny k nim patril.

Čo to vlastne je, tá francúzska La Légion étrangère ? Cudzinecká légia vznikla v roku 1831 dekrétom kráľa Ľudovíta Filipa na návrh ministra vojny, maršála Soulta. Jej úlohou bolo presadzovanie záujmov Francúzska v zahraničí. Na francúzskom území mohla zasiahnuť len v prípade jeho obrany pred nepriateľom.

Základom jej prvého bataliónu sa stali švajčiarske gardy a pluk princa Hohenlohe. V druhom a treťom slúžili Švajčiari a Nemci, vo štvrtom Španieli a Portugalci, v piatom Sardínčania a Taliani, v šiestom Belgičania a Holanďania a v siedmom Poliaci.

Zo začiatku mala za úlohu najmä vyčistiť spoločnosť od kriminálnych živlov, ktoré pre ňu v base neboli užitočné. Vrahov a iných odsúdených, utečencov, žobrákov a neželaných prisťahovalcov.

Legionári nemali výcvik a boli platení veľmi málo alebo vôbec. Žold dostávali v naturáliách, vo forme výzbroja, výstroja a stravy. Ich láska k vlasti a chuť bojovať za ňu bola chabá alebo žiadna. Životné a bojové podmienky boli hororové a straty na životoch vysoké. Začali vlny dezercií, na ktoré velitelia odpovedali neuveriteľne krutým až sadistickým výcvikom disciplíny.

Bojový krst ohňom čakal légiu v Alžírskej vojne (1832 – 1834).

Nasledovala občianska vojna v Španielsku (1835 – 1839) a Alžírska vojna (1836 - 1840).

V bitke o Sevastopol (1854 – 1855) legionárov kosila cholera.

Bitka pri Magente a Solferine (1859).

V Mexickej vojne (1863 - 1866) padlo 500 legionárov.

Francúzsko – pruská vojna (1870 – 1871).

Vojna v Tonkine / Vietname (1883 - 1885).

Africké vojny v Dahomey (1892 - 1894), Sudáne (1892 – 1893), Guiney (1894) a Madagaskare (1895 – 1905).

V prvej svetovej vojne (1914 – 1918) pri bojoch v Somme, Artois, Verdune, Gallipoli, Solúne, Maroku a Sýrii padlo 6 tisíc legionárov.

V druhej svetovej vojne (1939 – 1945) boje v Narviku, Gabune, Sýrii, Erytrei, líbijskom Bir Hakeim, egyptskom El Alamein, Tunise a Provensálsku. Po vojne do nej vstúpilo veľa vojakov nemeckého Wehrmachtu.

Vo vojne v Indočíne (1946 - 1954) stratila vyše 10 tisíc mužov.

Po Alžírskej vojne (1961) radikálne znížila stavy vojakov zo 40 na 8 tisíc.

Operácie v Čade (1969 – 1971), Kolwezi (1978), Libanone (1980), prvá vojna v Zálive (1991), Kambodži a Somálsku (1992), Sarajeve (1993), Rwande (1995), Kongu-Brazzaville (1997) a Pobreží Slonoviny (2002 – 2003).

Organizačne Cudzineckú légiu tvorí veliteľstvo v Aubagne, 8 plukov, polobrigáda, detašovaný oddiel a regrutačné stredisko v Nogent-sur-Marne.

Prvý zahraničný pozemný pluk je najstarší. Bol založený v roku 1831, má 800 mužov a sídli v Aubagne.

Prvý zahraničný jazdecký pluk vznikol v roku 1921, má 950 mužov a sídli v Orange. Sú v ňom ľahké útočné pancierové vozidlá.

Druhý zahraničný pluk parašutistov vznikol v roku 1948 a sídli v Calvi. Tvorí ho 1 234 mužov v 9 rotách. Prvá rota bola pôvodne určená na boj v noci, dnes je špecializovaná na boj v meste a vo veľkých skupinách ľudí.

Druhá je určená na boj v horách, tretia je obojživelná, v štvrtej sú elitní strelci a špecialisti na výbušniny. Piata je zásobovacia, šiesta rezervná pomáha hasiť lesné požiare v nedostupných korzických horách.

Prvý zahraničný ženijný pluk vznikol v roku 1984, má 1 000 mužov a sídli v Laudun – l´Ardoise. Jeho heslo je Ad unum, Do posledného muža. Pomáha civilnému obyvateľstvu a čistí mínové polia.

Druhý zahraničný ženijný pluk vznikol v roku 1999, má 870 mužov a sídli v Saint – Christol.

Druhý zahraničný pechotný pluk vznikol v roku 1841, má 1 300 mužov a sídli v Nîmes. Jeho helsom je Rien n'empêche, Nič nás neobmedzí.

Tretí zahraničný pechotný pluk vznikol v roku 1915, má 630 mužov a sídli v Kourou (Guyane). Jeho heslom je Legio Patria Nostra, Légia je naša vlasť.

Štvrtý zahraničný pluk vznikol v roku 1920, má 570 mužov a sídli v Castelnaudary.

Trinásta polobrigáda vznikla v roku 1940, má 740 mužov a sídli v Džibuti. Jej heslom je More Majorum. Je určená na boj v púšti.

Detašovaný oddiel má 240 mužov a sídli v Mayotte (Komorské ostrovy). Jeho heslom je Pericula ludus, Nebezpečenstvo je potešenie.

Počas rokov 1831 – 1961 slúžilo v légii 500 tisíc žoldnierov. Najviac, 210 tisíc ich bolo z Nemecka. Talianov bolo 60 tisíc, Belgičanov a Francúzov po 50 tisíc, Španielov 40 tisíc, Švajčiarov 30 tisíc, Poliakov 10 tisíc, Rusov 6 tisíc a Rakúšanov 5 tisíc.

Štatistika nepozná Slovákov, počíta ich medzi Čechov. Bolo ich 4 tisíc, tak ako Grékov a Maďarov.

Cudzinecká légia, necudzinecká légia, ja mám chuť na zmrzlinu ! Ale čo to, čo to ? Také strašne disciplinované miesto a niekto vyvesil vlajku mesta dolu hlavou !

Lúčim sa pevnosťou a zostupujem do stredovekých uličiek. V chutnom malom obchodíku kupujem špeciálnu korzickú šunku z divých svíň, džem z celých fíg, pripravený na malom gazdovstve bez chemických konzervačných prísad a štyri druhy korzického medu. Jeden z púšte, druhý horský, tretí z morských slatín a štvrtý lúčny.

Malé butiky ma pokušiteľsky lákajú nápaditou módou. Moje malé darčeky mi pekne zabalia a previažu nezbednými mašličkami. Merci bien !

Grepovú a jahodovú zmrzlinu si vychutnávam pri prekrásnom tyrkysovom Harley Davidsone. Pozorujem, ako dolu v prístave práve pristáva krikľavo žlto tmavomodrý trajekt, plný turistov.

A teraz už konečne môžem ísť na mestskú pláž.

Cestou po promenáde lemovanej obrovskými palmami stretávam ďalšieho mladučkého legionára v bielej uniforme a čiapke a bielym vojenským vrecom na pleci.

Okolo pláže v píniovom lese práve funí malý vyhliadkový vláčik ši –ši –ši.

Chodí okolo celého zálivu až do L´Île-Rousse.